Ako som sa naučila žiť v neistote alebo hold víťazom a porazeným!

Autor: Lucia Klapacova | 1.2.2019 o 13:24 | (upravené 5.2.2019 o 13:15) Karma článku: 1,80 | Prečítané:  589x

Jeden zo zakladateľov osobného koučovania a poradca amerických prezidentov Anthony Robbins učí, že šťastie v živote človeka je priamo úmerné jeho alebo jej schopnosti žiť v neistote.

Inými  slovami - čím menej bezpečia potrebujeme, čím viac vieme nevedieť, čo sa zajtra stane a byť aj tak spokojní  - tým vášnivejší a naplnenejší život žijeme. 

Všetko v prírode buď rastie alebo zomrie. Tak aj my. V živote je to zariadené tak, že neistota je pre náš rast vhodnejšia než pocit bezpečia. V neistote naše inštinkty zostávajú v pozore, naše zmysly ostré, naša myseľ pracuje viac. Sme menej závislí na našej identite, domove, na tom, čo vlastníme a na ľuďoch okolo nás. 

Nie každý takto vie žiť. Nie každý sa vie vzdať toho, čo volá “bezpečím”.

Ja som mala česť to skúsiť. Nerozmýšľala som nad tým, ale stalo sa to. Prišla výzva, a ja som ju prijala.

Pre mňa to bol život v politike. 

Ako športovci, ktorí nevedia ako dopadne ich zápas alebo businessmeni, ktorí nevedia, ako doapdne ich deal, tak aj politici, ktorí nevedia ako dopadnú voľby idú do boja znova a znova bez ohľadu na to, koľko ich to stojí síl, peňazí, potu, krvi a času. A keď aj zvíťazia, nikdy nevedia, ako dlho víťažstvo vydrží. 

Skutočný život v politike nie je ten z telky. V realite je to život o volebných cykloch. Je o kampaniach, o získavaní podpory, o presviedčaní. Áno, keď sa zadarí, tak je aj o vládnutí, o rozhodovaní, o moci a o úžasnej šanci byť 12 a viac hodín v práci, týždeň či víkend. Ale viac je o hodinách a hodinách rokovaní, stretnutí, porád, cestovania. Je o rozdávaní volebných letákov v Hornej-Dolnej a chľastaní s chlapmi v krčme na Orave o ôsmej ráno. O sebazaprení. O vlastnom raste. O pokorení ega. O čelení svojim chybám a nedostatkom každý jeden deň, často verejne. O tom, že ste neschopný hlupák, lebo to písali v novinách, a každý na facebooku vie spravovať krajinu alebo mesto lepšie než vy. 

Skutočný život v politike ale nie je život tých pár známych tvári. Je o desiatkach, stovkách ľudí, ktorí stoja za nimi a bez ktorých by nič z toho nebolo možné. O ľuďoch, ktorí si vybrali šancu namiesto “istôt”.

Bola som jedna z nich. Nie, ja sama som zatiaľ nekandidovala. Ale ako človek jeden krok za a často jeden krok pred tými, ktorí v tom boji boli, bol toto aj môj život. A viete, čo? Ten život stál za to.   A tak ďakujem. 
  • Za život v neistote. Lebo ma urobil odolnou a kreatívnou.
  • Za to, že som vďaka rozdávaniu letákov prešla celú našu krajinu. Niekoľkokrát. Aj Šuľu a Muľu.
  • Za každú volebnú noc - kedy každé víťazstvo bolo aj prehrou, a každá prehra veľkým víťazstvom. 
  • Za každý deň po - keď začal nový život. Znova a znova. 
  • Za to, že viem, že nič nie je čierno-biele, že všetko je väčšinou jednoduchšie, než sa zdá a svet médií má od reality často ďaleko.
  • Za to, že som nemala kedy vyhorieť.
  • Za fascinujúcich a inšpiratívnych ľudí, ktorých som stretla a pracovala s nimi. 
Za to, že som sa naučila:
  • Prekračovať svoje hranice. Každý deň.
  • Nesúdiť. Niekedy Macchiavelli je tá správna cesta. Niekedy nie. 
  • Pýtať sa “Prečo je to tak? A musí?” Do zblbnutia. 
  • Zahryznúť si do jazyka (ťažké!)
  • Vstať a hovoriť, keď bolo treba (ťažšie!!)
  • Byť o krok vpred. Alebo dva. Alebo tri. 

V politickom živote nemáte “istotu” v tom, čo bude zajtra, čo bude o rok, o dva. Váš svet sa mohol meniť - a ten môj sa aj niekoľkokrát zmenil - zo dňa na deň a jediné, čo zostáva, sú fotky a zápis do CV. A skúsenosti hodné zlata.

A tak je tento článok holdom všetkým tym, ktorí vedia žiť v neistote. Tým, ktorí prehrali a začali znova. Tým,  ktorí vyhrali a boria sa so svojím víťazstvom. Tým, ktorí sa neboja ísť za tým, čomu veria.  Chvíľu to bolí a garancie úspechu nie sú. Ale život v nich - v nás - prúdi. 

Jasné, že v neistote sa dá žiť na milión spôsobov. Ten môj nie je jediný správny, je len jedinečný pre mňa. 

Čo vám dáva váš život? Kedy ste naposledy prekročili svoje hranice? Kedy ste naposledy vzdali úctu odvahe, aj keď ste možno nesúhlasili s jej vyjadrením? 

Choďte do toho. Dnes. A sledujte, čo sa stane. 

  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ficova ochranka stála už desaťtisíce eur

O predĺženú ochranu žiadal expremiér aj v roku 2010 po nástupe vlády Ivety Radičovej.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Kremeľ si už s antisemitizmom neškrtne, na Ukrajine vyhral ruskojazyčný Žid

Zelenskyj je populárny aj v Rusku.

Prečo Bakoš nepôjde na šampionát? Môžu za to viaceré dôvody

Slovenská nominácia sa postupne kryštalizuje.


Už ste čítali?