O nepoužiteľných ľuďoch

Autor: Lucia Klapacova | 6.4.2019 o 11:54 | (upravené 6.4.2019 o 13:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1377x

Jednou z mojich obrovských vášní sú kone. Mám na ne ale veľmi málo času a je tiež ťažké vybrať si dobrú jazdiareň s dobrými trénermi.   

Včera sa mi to však podarilo a po takmer roku som bola jazdiť. Bolo krásne piatkové ráno a veľmi som sa tešila. Dostala som Vincenta, koníka, na ktorom som sedela prvý krát. Pôvodní majitelia boli na neho tvrdí a spôsobili mu veľa bolesti, až tak, že Vincent im nakoniec ani nedovolil priblížiť sa k nemu, stal sa zlým, neskrotným a životu nebezpečným. Tak sa ako “nepoužiteľný” dostal k mojej trénerke, aby dožil tým, že bude voľne behať po jej pastvinách. 

Moja trénerka ho ale nevzdala.  K zvieratám pristupuje inak. Vidí aj v koni niekoho, s kým sa vie spojiť, kto je samostatná osobnosť, citlivá, vnímavá a ušľachtilá bytosť, ktorá potrebuje byť vypočutá a pochopená, ktorej potreby potrebujú byť naplnené. Vidí to najlepšie v ňom a verí v to. A že práve za najväčšounepoužiteľnosťoua agresivitou sa skrýva najväčšia duševná citlivosť.  Z Vincenta sa jej takto podarilo dostať to, čím naozaj bol – fantastický kôň, priateľ a učiteľ. 

Vincentovi v minulosti veľmi ubližovali hlavne zubadlom v ústach a tak aj keď dnes je ešte nasadiť mu zubadlo malou výzvou. Šli sme na to pomaly, pomaličky. Trénovala som trpezlivosť, presviedčala ho, že sa mu nič zlé nestane, že ho nebudem ťahať, že mu neublížim. Aj som to tak cítila a tým pádom som to musela aj dodržať. Vedela som, že sila na tohto (ako v skutočnosti na žiadneho) koňa platiť nebude. Že mám pred sebou citlivé, krehké zviera a že ho nechcem sklamať. Nechcem mu ublížiť. 

Nakoniec sa to podarilo a vysadla som do sedla. Aj keď kone milujem a strávila som na ich chrbtoch už nejaký čas, predsa len desať mesiacov je dlhá doba a poznajúc Vincentovu minulosť cítila som rešpekt. Moje telo bolo stuhnuté, nevedelo, ako tento kôň “funguje”. 

Moja trénerka mi vysvetľovala, aké je dôležité, aby kôň cítil, že sme v pohode, uvoľnení, vo vnútornom pokoji. A že čím viac SLOBODY mu dáme, tým viac bude on radostnejšie plniť naše jemné pokyny. Vtedy si tvoríte hlboký vzťah založený na dôvere, ktorý vytrvá a kôň pre vás urobí všetko a s radosťou.

Keď toto hovorila, v mysli mi bliklo. “Ale veď”, hovorím si, “to je predsa presne ako s ľuďmi! To je to, vďaka čomu sa mi – keď som to pochopila - podarilo vytvoriť najharmonckejšie vzťahy s priateľmi a blízkymi a získať najväčšiu lásku môjho života!!”

Je veľa škôl učenia jazdenia ako je aj veľa prístupov k práci s našou dušou a emóciami. Tisíc ľudí vám bude radiť, ako máte jazdiť a ešte viac vám bude hovoriť, ako sa máte vo vzťahu správať, čo máte robiť, čo povedať. 
Sama som skúsila rôznych trénerov jazdenia a tiež rôzne techniky "fungovania" vzťahov. A aj som neraz z koňa spadla a vzťahy tiež dopadli všelijako. 

Dnes už ale viem, ako na to. Viem, že s touto trénerkou zostanem, lebo ma učí to, čo som sa aj ja naučila, že naozaj funguje. Že ako kone tak aj ľudia, muži, my samé, potrebujeme slobodu, potrebujeme pochopenie, potrebujeme pozornosť. Že menej je viac a vidieť v druhom to najlepšie je cesta k tomu, ako to najlepšie naozaj dostať. 

Sama tieto princípy dnes ako žijem, tak aj používam v mojej praxi osobnej koučky v prípadoch iných ľudí. 

Lebo sloboda, láska a naša plná pozornosť najkrajšie dary aké môžeme milovanému človeku dať

Problém je v tom, že aj to urobiť vie byť také ťažké! Nie každý to zvládne. Lebo ideme proti našej ľudskej “logike”, proti našim “inštinktom”. V skutočnosti to nie sú inštinkty ani logika. Len naučené vzorce. Keď sa to naučíte inak, nikdy to už nebude chcieť robiť ako predtým. 

A tak mám jeden návrh: 
Dnes a v najbližších dňoch sa zastavte. Nevolajte drahému päť krát denne. Nepýtajte sa manžela, kde je a kedy príde.  Nechajte svojim deťom ich tajomstvá. Nevyzvedajte. Nechajte milovaných ľudí dýchať. Dajte čas, kedy rozmýšľate nad tým, čo robí ten druhý SEBE a urobte niečo pekné. Prečítajte si dobrý článok, ktorý vás posunie ďalej. Choďte sa prejsť. Choďte do sauny. Urobte niečo dobré pre niekoho iného. Upracte byt. Meditujte. Čokoľvek iné, pre vás. 

Alebo urobte ešte viac: vezmite deti a prevezmite povinnosti a nechajte toho druhého nech má jeden deň úplne sám pre seba. Uvidíte, že ak je to niekto, kto vás má rád, tak vám službu rád vráti! A nebojte sa. Ten, kto má vo vašom živote zostať, zostane. Len ten život bude možno ešte radostnejší, keď namiesto večného podozrievania a kontroly dáte slobodu a budete v nej, v ňom alebo v nich vidieť to najlepšie, čo môžu byť. Skúste to. Možno zistíte, že tí “nepoužiteľní” ľudia vo vašom živote až takí nepoužiteľní nie sú…!

Na slobodu, lásku, pozornosť a na kone! 


Lucia Klapáčová

Lucia@luciaklapacova.com
Osobná koučka na vašej strane

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?