3 dôvody, pre ktoré to, čo sa naučíte v kurzoch a prečítate v knihách často v realite nefu

Autor: Lucia Klapacova | 8.7.2019 o 7:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  226x

“Takže ty vieš zistiť, čo je problém v mojom osobnom živote, prečo nefunguje ako by som chcela?” pýta sa ma ona. “Áno.” odpovedám. “A viem ti dať stratégiu toho, čo s tým treba robiť. 

Ale neviem zmenu v tvojom živote urobiť za teba, ani to neviem za teba vyriešiť. Môžem ti pomôcť nájsť tvoj správny smer. A oveľa viac. Viem ti pomôcť nájst odhodlanie a vnútornú silu, ale nemôžem sa odhodlať vykročiť na ňu miesto teba a vnútornú silu použiť. Každý deň”.

Takú moc nemám. Ani Tony Robbins osobne nevie zmeniť život človeka, ak to ten človek sám nechce, ak nemá odhodlanie, vytrvalosť a hlavne – ak denne nekoná.

 

Je veľa dôvodov, prečo stratégie, ktoré sa naučíme na kurze, získame v knihe alebo sa k nám dostali terapiou alebo osobným koučom pre nás konkrétne pravdepodobne nefungujú.Ale sú tri dôvody, ktoré v mojej praxi vyskakujú najviac a ktoré idú ruka v ruke. Jeden ústi do druhého a naopak. 

 

Dôvod 1: Pýcha a nedostatok pokory.

 

Môžeme to volať aj ego, mne viac vyhovuje pýcha. Deje sa to, ak odmietame prijať, čo je nám povedané. Ak na každé zistenie alebo návrh odpovieme “áno, ale…” bez rozmyslu, automaticky. Ak máme pocit, že veď “toto sme už počuli”, “poznáme to”. Myslíme si, akú máme otvorenú myseľ, že my už sme veľa prečítali (zvyčajne tak max 5 kníh na tému sebarozvoja), že už sme absolvovali všetko, čo sa dá (zvyčajne to znamená jeden alebo dva semináre alebo webináre) a niekoľko rozhovorov s kamarátkami, prípadne meditácie na hodinách jogy. A to je často všetko (nie vždy, ale veľmi často).

 

 Nechápte ma zle - ak ste už toto urobili, tak vám gratulujem! Ale aj toto často stačí na nadobudnutie pocitu, že vlastne sa už nič nové nedozvieme. A tak raz-dva zlomíme palicu nad novým poznaním, lebo sme prišli k tomu, že to vlastne nefunguje.

 

 Málokedy si ale uvedomujeme, že tú odpoveď, to poznanie, v skutočnosti vlastne hneď odmietame. Dobrý kouč alebo človek, ktorý s nami pracuje vie poukázať práve na tieto momenty.

 

Poznáte to? 

 

Ja: “Vieš, je treba najprv dávať, ukázať človeku skutočný záujem, a až potom sa ti človek otvorí a ty zistíš, aká perla sa skrýva v tejto ulite”.Ona: “Áno, rozumiem, ale veď ja sa s každým rozprávam, to predsa robím už teraz!”.Hm, asi nie, keď máš stále okolo seba ten istý typ ľudí, vyberáš si ich na základe rovnakých vonkajších znakov, a potom sa tvoje vzťahy vyvíjajú rovnako. A rovnako aj končia. 

 

Alebo:Ja: “Tvoj partner potrebuje cítiť, že je pre teba dôležitý. Potrebuje, aby si mu ty ako jeho žena napĺňala jeho potrebu pocitu významnosti. Každý deň, niekoľkokrát, či ste spolu alebo ste od seba ďaleko.”Ona: “Ale veď ja to robím!”Hm, možno predsa len nie tak úplne, keď si našiel inú (chápte, je to zjednodušenie, ale tak jednoducho život funguje).

 

 Týka sa to aj ľudí, ktorí sú vo svojom odbore odborníkmi a vedia pomôcť iným. Ale sebe často nie. Veľakrát je to preto, lebo buď pre nedostatok času alebo pre to, lebo už majú pocit, že to vedia prestanú sami na seba aplikovať svoje učenie. A tak môžu byť skvele schopní pomôcť niekomu inému, ale sebe nie. Preto aj najlepší životný kouči, ak sú naozaj profesionáli, majú svojich koučov. Pre návrat k tejto pokore, k zemi. K sebe. A neraz potrebujú prekonať svoju pýchu. (Verte mi, niečo o tom viem J).

 

 Dôvod 2: Nekonanie.

 

Máme pocit, že príde zázračné riešenie. Že táto kniha, tento kurz, tento človek nám dá odpovede, ktoré potrebujeme a náš svet bude zrazu iný. A je to tak, kniha, kurz alebo človek nám každý s rozdielnou intenzitou tie odpovede dáva. Otázka ale je, čo s nimi robíme. Pretože kniha, kurz, seminár alebo zo všetkého najviac individuálny čas s konkrétnym človekom, koučom alebo terapeutom nám pravdepodobne (ak sú kvalitní) dá možnosť prežiť takzvaný “breakthrough” moment, to znamené moment “prelomenia” – zásadné pochopenie našej situácie v inom svetle, hlboké uvedomenie si, nové videnie, nové nazeranie na ňu. Alebo takzvaný “insight”, “vhľad”, čo je takisto pochopenie situácie, ktoré nám predým unikalo, len možno v trošku menej intenzívnej miere. A my sa tešíme a máme pocit, že odteraz bude náš život iný. No a on niekedy je, ale často aj nie je. A my sme sklamané a pýtame sa prečo. Strácame vieru v zmenu, v knihy, v semináre.

 

Lenže vtip je práve v tom, že “breakthrough” alebo “insight” by mali byť nasledované krokmi. Akciou. Malými každodennými vecami, ktoré robíme. Dobrá kniha alebo kvalitný seminár nás na ne navedie a určíme si ich sami, ak pracujeme s koučom, tak nám ich určí ten. A potom nasleduje to zásadné: každý deň ich aj robiť. Tie aktivity sa totiž zdajú byť malé, nenápadné. A my si hovoríme: “To akože fakt stačí, keď si začnem uvedomovať, akým jazykom k sebe prehovám? Keď si nebudem viac hovoriť, že “som blbá”, alebo že to, čo si myslím, je “hlúposť”? Alebo: “To mi akože toto mentálne cvičenie, týchto 10 minút denne, má naozaj zmeniť osobný život? To asi nie..”. 

 

Lenže – to asi áno! A tu sa už obe – pýcha a nekonanie – spájajú. Nekonáme, lebo sa nám zdá, že  navrhnutá aktivita je príliš banálná. Zdá sa nám, že nebude fungovať, alebo máme pocit, že je to pod našu úroveň, lebo my sme si predsa prečítali ďalšiu knihu a tam píšu niečo iné a ono to vlastne funguje inak. A tak pokračujeme, hľadáme, točíme sa v kruhu a náš život je taký istý ako bol. Ha. 

 

Dôvod 3: Netrpezlivosť

 

Máme “breakthrough” alebo “insight” alebo sme len nadšené z novej stratégie alebo knihy alebo kouča (alebo diéty J) a máme pocit, že všetko bude zrazu iné. A tak sa vrhneme do aktivity, ktorú odporúča, ale po týždni prídeme na to, že vlastne až také super to nie je. A že sa veľa nedeje. A po dvoch týždňoch nadšenie opadne a viac sa nám nechce.

 

Lenže aspoň moja skúsenosť jasne ukazuje, že uspeje len ten, kto vytrvá. Kto sa rozhodne, že tejto stratégii proste bude veriť a pôjde za ňou. Nie deň, nie týždeň. Ale mesiace a roky. A bude k nej pridávať ďalšie menšie kroky, ktoré sa stanú jeho rutinou, ktorú bude – žiť. Áno, často navždy.

 

 Takže, čo s tým? Čo môžeme od dnes robiť inak?

1. Nahraďme ego zvedavosťou

Akokoľvek sme vzdelaní v danej téme (alebo si to myslíme), vždy je dobré vrátiť sa ku koreňom. Najlepší majstri sú tí, ktorí ctia skromnosť a pestujú vďačnosť a pokoru. Mojím skvelým učiteľom je môj partner, ktorý je síce viacnásobný majster sveta v kickboxe a desaťročia trénuje tých najlepších, ale dodnes vedie aj úplných začiatočníkov. Nie je to pod jeho úroveň, pretože si vypestoval schopnosť aj na tej najbazálnejšej úrovni stále učiť sám seba. Stále objaviť niečo nové. A v tom je jeho sila.

 

Preto: keď nám nabudúce niekto niečo navrhne, prichyťme sa, keď ideme odpovedať “áno, ale”. To je aj moja osobná výzva a pracujem s ňou. Lebo šanca je, že “áno, ale” vychádza z nášej pýchy, ale my tú správu nedostávame nadarmo. Nozaj robíme to, čo nám ten človek alebo kniha hovorí, že máme robiť? Šanca je, že nie tak úplne. Ruku na srdce. Keď nabudúce niekomu poviete “áno, súhlasím, ale..”, tak si dajte chvíľku na zamyslenie a opýtajte sa: “A naozaj robím to, čo ten človek navrhuje? A robím to správne? Čo presne tým myslel? Možno stojí za to zistiť viac, než zareagujem!” A tak nahraďte ego zvedavosťou.

2. Konajme

Toto je jedno z najdôležitejších ponaučení môjho života: ak chceme dosiahnuť veľké veci, tak cesta k nim vedie cez milión malilinkých, ale každý jeden deň. Cez dennú sebadisciplínu, ktorá vedie k slobode. O tom som hlboko presvedčená, a tak sa snažím žiť (aj keď niekedy aj mne dôvod 1. vojde do cesty :) ).

 

Žiadne cvičenie nie je príliš banálne. Možno si desaťkrát napíšem svoj ideálny život a až na jedenásty krát prídem na to, čo v ňom naozaj chcem. Možno si budem myslieť, že tých 5 minút mentálneho cvičenia mi nezmení život, ale aj tak to budem poctivo mesiace robiť a až potom posúdim, či naozaj nie. Zatiaľ som vždy prišla na to, že áno. Najväčšie zmeny v mojom živote prišli s tými najmenšími krokmi. Ale denne a vytrvalo.

 

A ešte jedno pravidlo hodné zlata: Len čo sa vám niečo podarí a zistíte, že funguje – neprestaňte! Naopak. Pokračujte ďalej.

3. Trénujme trpezlivosť

Čestne, trpezlivosť nie je cnosť, s ktorou som sa ja narodila. Moja mama by vám vedela rozprávať! Som tvrdohlavý baran, ktorý chce všetko a hneď a včera bolo neskoro! Lenže taký životný štýl je aj veľmi vyčerpávajúci. Cena, ktorú som v živote už zaplatila za to, aby som bola trpezlivá, bola veľmi vysoká. Ale zdá sa, že sa to zlepšuje.

 

Moja skúsenosť je, že keď naozaj chceme v nejakej oblasti nášho života serióznu zmenu, myslíme to vážne, sme odhodlaní a nájdeme si aj vhodných učiteľov, ak denne konáme a naozaj tomu venujeme našu energiu a čas, ak toto všetko naozaj splníme, tak prvé uspokojivé výsledky začnú prichádzať najskôr po pol roku a viac. V závislosti od toho, ako sme naozaj dôslední a vytrvalí. A že to nie je priamočiara cesta? Sotva je. Ale to je už iný príbeh.

 

Život je neustále spoznávanie sa. A preto áno – kvalitná kniha, kurz alebo osobný kouč vedia (v rôznej intenzite a rýchlosti) náš život posunúť na inú úroveň. A vďakabohu za to. Ale či si vy sami dáte šancu skutočne využiť momeny vhľadov a prelomenia a skutočne nasledovať cestu zmeny – to je na vás. Vaša Lucia PS: Ak chcete dať do poriadku svoj osobný život a chcete zistiť, čo je v ňom naozajstný problém, pozrite si na moju Letnú školu osobných vzťahov. Pár miest sa tam ešte nájde, začíname v utorok 16.7. a môžete si hneď potrénovať to, o čom píšem v tomto článku :)!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?